

Naháňal som slávu, počítal zisk,
život mi uňikal ako suchý list.
Staval som si z pýchy kamenný hrad,
no nik v ňom nevedel úprimne mať rád.
Tyká čas, tyká čas,
raz si príde aj po nás.
Tyká čas, tyká čas,
čo tu zostane po nás?
Majetok zmizne, meno vezme čas,
telo sa rozpadne, stíchne každý hlas.
Koruna zhrdzavie, prach prikryje trón,
no láska znie ďalej ako večný zvon.
Čo zostáva? Čo zostáva?
Dobro, ktoré druhým dávaš.
Čo zostáva? Čo zostáva?
Láska, ktorú v srdciach ňechávaš.
Načo sú poklady, načo je moc,
keď zostaneš sám a prichádza noc?
Načo je obdiv a víťazný jas,
keď ňemáš pri sebe
nikoho z nás?
Tyká čas, tyká čas,
raz si príde aj po nás.
Tyká čas, tyká čas,
čo tu zostane po nás?
Majetok zmizne, meno vezme čas,
telo sa rozpadne, stíchne každý hlas.
Koruna zhrdzavie, prach prikryje trón,
no láska znie ďalej ako večný zvon.
Čo zostáva?
Čo zostáva?
Dobro, ktoré druhým dávaš.
Čo zostáva? Čo zostáva?
Láska, ktorú v srdciach ňechávaš.
Nie zlato, nie sláva,
nie honosný dom, len dobro sa vráti
ozvenou v ňom.
Keď meno raz zmizne
a utíchne hlas,
v srdciach tých druhých
budeš žiť zas.
Majetok zmizne, meno vezme čas,
telo sa rozpadne, stíchne každý hlas.
Koruna zhrdzavie, prach prikryje trón,
no láska znie ďalej ako večný zvon.
Čo zostáva? Čo zostáva?
Dobro, ktoré druhým dávaš.
Čo zostáva? Čo zostáva?
Láska, ktorú v srdciach ňechávaš.
Tyká čas, tyká čas,
raz sa stratí každý z nás.
Keď sa skončí posledný ďeň,
láska tu zostane, ňezmizne jak tieň.